Táto webová stránka používa cookies. Pokračovaním v prehliadaní si tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia vášho webového prehliadača pre súbory cookie súhlasíte s používaním cookies.

Zdravie a výživa

Pozor pri používaní herbicídov, psovi škodia

Podrobnosti
Kategória: Zdravie a výživa
Uverejnené pondelok, 20. máj 2013, 13:49
Napísal: Redakcia
(Zdroj: Flickr.com/jimi_cook, licencia Creative Commons)

Podľa najnovšej štúdie vedcov z Purdue University sú psy po požití, vdýchnutí alebo po akomkoľvek inom kontakte s prípravkami na ničenie burín, vystavené riziku vzniku rakoviny močového mechúra.

Vedci vo svojej štúdii, ktorý vyjde v júlovom vydaní magazínu Science of the Total Environment zistili, že ako náhle sa psy dostanú do kontaktu s chemickými látkami, môžu ich preniesť aj na svojich majiteľov.

Herbicídy obsahujú kyselinu 2,4-dichlórfenoxyoctovú (2,4-D), 4-chlór-2-methylfenoxypropanovú kyselina alebo dicambu. "V štúdii sme popísali situácie, v ktorých môžu byť zvieratá vystavené riziku. Ide predovšetkým o požitie, vdýchnutie alebo dotyk s kožou,“ uviedla vedúca výskumného tímu  Deborah Knappová z oddelenia Veterinárnych klinických vied na Purdue University. "V prípade psov ide o priame požitie chemických látok, no i požitie z labiek alebo srsti," dodala.

Psom hrozí riziko vzniku rakoviny močového mechúra. Podľa vedcov sú najviac ohrozené psy plemena Škótsky teriér, Westhighlandský teriér, Šeltia, Bígel a Foxteriér, nakoľko majú vysoké genetické sklony k vzniku ochorenia.

Počas štúdie vykonali vedci prvý pokus, kde použili postrek na rôznych typoch trávniku. Herbicídy použili na zelenom, suchom, mokrom i čerstvo pokosenom trávniku. O niekoľko hodín uskutočnili prvé merania, z ktorých zistili, že niekoľko škodlivých látok zostáva v tráve i 72 hodín po aplikácii. Podľa spoluautora štúdie Angusa Murphyho „odumierajúce rastliny nevstrebávajú tak rýchlo postreky, a preto herbicídy môžu na nich zostávať dlhšie.“ V druhom experimente výskumníci analyzovali vzorky moču psov z domácností, ktoré používajú, resp. nepoužívajú herbicídy. U väčšiny psov, ktoré žijú v domácnostiach, kde sa postreky používajú, našli v moči prítomné isté množstvo chemických látok. Okrem toho sa však tieto látky nachádzali aj v moči psov, ktorých majitelia herbicídy nepoužívajú. Dôvodom je podľa Knappovej vietor, ktorý prenáša herbicídy niekoľko metrov od miesta aplikácie.

"V prípade aplikácii postrekov by mal každý dbať na pokyny výrobcu a používať ich iba v závislosti od intenzity vetra," uviedla Knappová. Ako náhle dôjde k prenosu herbicídov, pes sa s nimi môže dostať do kontaktu a chemické látky môže preniesť aj na svojich majiteľov. "Miktročiastočky sa môžu nalepiť na srsť, psy ich prinesú domov na labkách. Majitelia tak môžu už len pri hladení alebo hraní prísť do kontaktu s chemickými látkami z herbicídov,“ vysvetľuje.

Podľa Johna Reifa, profesora epidemiológie z Coloradskej zdravotníckej školy je problémom práve používaná kyselina 2,4-dichlórfenoxyoctová. „Spája sa s ňou zvýšené riziko rakoviny, nielen u ľudí, ale aj domácich miláčikov. Táto štúdia predkladá významné závery a musíme zistiť, aká je miera rizika, že deti, ktoré sú  v styku so svojimi miláčikmi, môžu byť vystavené týmto chemikáliám.“

Výskumníci naznačujú, že ak majitelia musia používať herbicídy, mali by postupovať podľa pokynov výrobcu. Predtým, než pes vojde dovnútra, by mu mali umyť labky. Najlepšie je však psovi zabrániť kontaktu s chemickými látkami, tzn. držať ho pár dní mimo dosahu postriekaných plôch.

© psisvet.sk

Súvisiace články