Táto webová stránka používa cookies. Pokračovaním v prehliadaní si tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia vášho webového prehliadača pre súbory cookie súhlasíte s používaním cookies.

"Šteniatko nepozná slová. Počuje len lásku."

Pamela Dugdaleová

   

Spravodajstvo

Štúdia: Prečo psom v zime nezamrznú labky

Podrobnosti

Ako je možné, že psom nezamrznú v zime labky, keď chodia po snehu a ľade? Túto záhadnú otázku sa podarilo odhaliť vedcom z Japonska, ktorí štúdiu publikovali v časopise Veterinary Dermatology.

Vedci z tokijskej Yamazaki Gauken univerzity sa zaoberali otázkou, prečo psy nepociťujú chlad a v zime im nezamrznú labky, keď chodia po snehu alebo ľade. Psie labky bývajú totiž menej chlpaté než zvyšok tela a človek sa domnieva, že práve cez kožu na labkách by mohol pes prechladnúť. Vedci však zistili, že vankúšiky majú aj napriek tomu dobré izolačné vlastnosti. Obsahujú totiž množstvo tuku, ktorý chráni labku a zamŕzajú tak menej ako ostatné tkanivá. Na druhej strane však labky majú väčšiu povrchovú plochu, čo znamená, že by v zime a mraze mali strácať viac tepla.

 

(Zdroj: Flickr.com/alyak, licencia Creative Commons)(Zdroj: Flickr.com/alyak, licencia Creative Commons)

 

U ľudí, ktorí sú vystavení nízkym teplotám, dochádza k vazokonstrikcii (stiahnutie cien, dochádza k zúženiu ich priemeru a zníženiu prietoku krvi – pozn. red.), čím sa znižuje prietok krvi a zvyšujú sa tepelné straty, pretože krv sa vracia späť, aby sa v studených častiach tela veľmi neochladila. Hypotalamus tiež vyšle pokyn na presmerovanie krvi z končatín k životne dôležitým orgánom.

Výskumný tím pod vedením doktora Hiroyoshi Ninomiya pri štúdii použil skenovací elektrónový mikroskop, ktorým študoval labky dospelých psov. Vedci zistili, že tepny zásobujúce vankúšiky krvou sú prepojené sieťou početných drobných žiliek. Celý systém funguje na princípe protiprúdového výmenníka tepla (funguje na princípe odovzdávania časti tepla – pozn. red.). Teplá krv sa dostane do labiek prostredníctvom tepien a vzhľadom na to, že tie sú úzko prepojené so žilkami, odkysličená krv sa postupne v systéme zohrieva a vracia sa späť, a teplá. Tento systém výmeny tepla zabraňuje ochladeniu tela a zaisťuje i to, aby sa do lebiek dostalo dostatočné množstvo teplej krvi.

 

(Zdroj: Flickr.com/vastateparksstaff, Licencia Creative Commons)(Zdroj: Flickr.com/vastateparksstaff, Licencia Creative Commons)

 

Rovnaký princíp ohrevu využívajú i iné zvieratá, napr. tučniaky na Antarktíde, ktoré takto ohrievajú svoje nohy a krídla. Vedci už pred niekoľkými rokmi zistili, že arktická líška má vo svojich labkách tiež protiprúdový systém výmeny tepla. Existencii tohto systému u domestikovaných psov sa však zatiaľ žiadna štúdia nevenovala.

 

Arktická líška (Zdroj: Flickr.com/em_j_bishop, licencia Creative Commons)Arktická líška (Zdroj: Flickr.com/em_j_bishop, licencia Creative Commons)

 

Výsledky výskumu japonských vedcov naznačujú, že hoci domáce psy systém výmeny tepla majú, v plnej miere sa nedokážu prispôsobiť až takým extrémnym a dlhotrvajúcim poveternostným podmienkam. Avšak, postačuje im v našich klimatických podmienkach. Samozrejme, podľa vedcov, všetko závisí i od prostredia – či je pes zvyknutý na pobyt vonku, ale žije v byte - a od plemena. Omrzliny psích labiek sú zriedkavé, no nie nepravdepodobné. Aj keď psom labky nezamrznú, vždy sa o ne treba starať a chrániť pred poraneniami (ako chrániť labky v zime sa dočítate v tomto článku).

© psisvet.sk

Pridať komentár

Bezpečnostný kód
Obnoviť

   

Spolupracujeme s ...  

Kynologická revue       royal-canin
   
Máte záujem o spoluprácu?
Kontaktujte nás
   

Mediálne podporujeme  

Bratislavská kynologická a záchranná brigáda       Pes sympaťák
   
Kampaň Lacné šteniatka Tuláčik Brezno
   
Psia duša Žltý pes
   
Slovenská aliancia ochrancov zvierat table majmesrdce
   
Tulava labka table piestany
   
table sos psiky  
   
Hľadáte mediálnu podporu?
Kontaktujte nás
   

Newsletter  

Chcete vedieť, čo sa deje vo svete psov? Zaregistrujte sa a dostávajte pravidelne newsletter.
Aktuálny Newsletter

Newsletter budete dostávať najviac raz do týždňa